Food-Info.net > Potravonivé výrobky > Čaj

História čaju

Pôvod

Číňania poznajú a pijú čaj už 5000 rokov. Nikto už presne nevie čo ich priviedlo k používaniu zelených lístkov Camellia sinensis . Vieme len, že čaj pijú pre jeho priaznivé zdravotné účinky a pre potešenie už od nepamäti.

Objavenie čaju je opradené mnohými legendami. Podľa najznámejšej z nich bol čaj objavený čínskym cisárom Shen Nungom (vyslov “Shay-Nung”) v roku 2737 p.n.l.

Podľa tejto legendy sa cisár Shen Nung práve chystal vypiť šálku prevarej vody, keď zrazu vietor prifúkol niekoľko čajových listov do hrnca s vriacou vodou. Zvedavý cisár sa odhodlal ochutnať neznámi nápoj a ten ho milo prekvapil svojou lahodnou a osviežujúcou chuťou.

Podľa známej indickej legendy bol čaj objavený budhistickým mníchom Bodhidharmom. Bodhidharma bol veľmi unavený a ospalý po ukončení svojich meditácii, ktoré trvali nepretržite sedem rokov. Kedže bol veľmi zúfalý, odtrhol si zopár listov z neďalekého kríka a požuval ich. Budhidharma sa okamžite prebral.

India patrí v súčastnosti k najväčším svetovým producentom čaju. Historické záznamy o tradícii pitia čaju v Indii však neexistujú. Dnes vieme len, že čaj sa tu stal populárnym až v 19. storočí. Znamená to, že Bodhidharmov objav, žuvanie čajových listov, sa v tom čase nestal obľúbeným medzi ľudmi.

Podobne aj jedna japonská lagenda rozpráva o meditujúcom budhistickom mníchovi Bodhidharmovi, ktorý bol tak vyčerpaný a unavený, že nedokázal otvoriť ani viečka očí. Jeho unavéný zrak sa však zrazu uprel na neďaleké čajové kríky. Listy z týchto kríkov ho znovu vzpružili.

Čaj pôvodne nepochádza z Japonska. Táto legenda nám však aspoň z časti poskytuje vysvetlenie ako a prečo sa čaj objavil na japonských ostrovoch. Skutočnosť je o niečo menej mystickejšia. Čajové semiačka sem boli prinesené z Číny japonským mníchom Dengyom Daishim na začiatku 9. storočia.

Pošas panovania cisára Shen Nunga sa čaj pripravoval priamo v otvorených hrncových nádobách. Voda sa musela najskôr prevariť a až potom sa do vriacej vody pridávali čajové lístky. Až o 4 000 rokov neskôr sa vyvinula metóda varenia čaju tak ako ju poznáme dnes, teda že čajové lístky sa zalievajú vriacou vodou.

Počas panovania dynastie Ming (1368-1644) začali číňania vylúhovať čajové lístky vo vriacej vode. Čaj sa pripravoval a servíroval v krčahoch s vekom, ktoré neskôr dostali dnešný tvar čajníkov.

Čaj

Slovíčko čaj a jeho rôzne obmeny v písanej či vyslovovanej forme, ktoré sa udomácnili v ostatných jazykoch po celom svete pochádzajú z jedného zdroja. Čaj (v angličtine tea) znamená v čínskom Amoyskom dialekte “te” a v Mandarínskom jazyku “cha”.

Čaj bol privezený do Európy začiatkom 17.storočia. Napriek všetkým tvrdenian a reklamám o jeho pozitívnych a blahodárnych zdravotných účinkoch, európania uprednostňovali pitie kávy pred čajom. Čaj sa stal obľúbeným len v niektorých aristokratických kruhoch.

Príchod čaju do Európy

Začiatkom 17. storočia holandskí a portugalskí moreplavci a zároveň obchodníci ako prví priviezli čínsky čaj do Európy. Portugalci ho priviezli z čínskeho prístavu Macao a holanďania z Indonézie.

Neznámi nápoj, ktorý bol dovezený spolu s hodvábom a korením do Európy, sa tu hneď nestal úspešným. Európania v tom období uprednostňovali chuť kávy pred čajom. Angličania začali obchodovať s čajom až v roku 1652.

Rusi si obľúbili čaj o niečo skôr. Privážali ho ťavími karavánami z Číny. Jeho obľúbenosť sa tu neustále zvyšovala až natoľko, že už koncom 18. storočia niekoľko tisíc ťavích karaván s čajom križovalo čínsko-ruskú hranicu.

V dnešnej dobe ťavie karavány nahradila transibírska železnica. Ako spomienku na dávny čas ťavích karaván, obľúbená a delikátna zmes čínskeho čierneho čaju nesie meno Ruská Karavána.

Podpora čaju panovníkmi

V 17. storočí sa v Európe nepredávalo nič lepšie ako veci a výrobky podporované a protežované panovníkmi.

Pitie čaju sa stalo populárnym až v roku 1662, keď sa anglický kráľ Charles II. oženil s portugalskou princeznou Catherinou z Braganzi, ktorá obľubovala pitie čaju. Catherine pila čaj z veľmi jemných čínskych porcelánových misiek a pohárikov. Netrvalo dlho a aj ostatní dvorania nasledovali jej príklad a obľúbili si chuť čaju.

Čaj bol v tom čase veľmi drahý, ale zároveň aj veľmi módny. Stal sa štýlovým a exkluzívnym. Pre aristokraciu bol obrazom neodolateľnosti.

V 17. storočí bol čaj pre európanov veľmi praktickým a zdravotne bezpečným nápojom s veľkým potenciálom. Voda v tom čase bola nevhodná na priamu konzumáciu. Šialka prevarenej vody alebo pivo, to boli 2 možnosti pre tých, ktorí chceli predísť onemocnenian hroziacim z pitia neošetrenej vody.

V Anglicku a tiež v ďaľších krajinách, kde pravidelným raňajším nápojom bolo pivo, sa čaj stal vítanou alternatívou. Čaj bol výbornej chuti a jeho pitie bolo tiež bezpečné.

V 18. storočí v bohatých domácnostiach pitie čaju bolo vždy veľkou udalosťou.
Čaj bol zamknutý v kabinete, od ktorého kľúč mala len pani domu. Raz či dvakrát týždenne pani domu otvorila kabinet a vybrala z neho čaj, ktorý sa servíroval pri rodinnom sedení alebo pri návšteve váženého hosťa.

Na servírovanie čaju existovali už v tom čase porcelánové servisy, ktoré zároveň poukazovali na bohatsvo danej rodiny. Zároveň to bola tiež príležitosť, pri ktorej dámy mohli upriamiť pozornosť spoločnosti na svoju bledú pokožku a delikátnu štruktúru kostí pri porovnaní s čistým a translucenstným čínskym porcelánom. Týmto spôsobom sa v tom čase totiž merala čistota a nevinnosť dám.

(Zdroj)

Spoločenský život v prvej polovici 18. storočia sa stal viacej sofistikovaný, keď móda čajových záhrad vytlačila kaviarne. Čajové záhrady predstavovali raj na zemi: trojprúdové cestičky, prechádzky osvetlenými chodníčkami, hudba, tanec, ohňostroje a dobré jedlo, ktoré bolo doprevádzané šialkou výborného čaju.

Čajové záhrady neboli určené len pre zábavu. Plnili tiež úlohu spoločenského centra, kde sa mohli panovnícka rodina a ich poddaní spolu prechádzať.

Konzumácia čaju dramaticky zvrástla začiatkom 19. storočia. Jeho módnosť a pokles nákladov vytvorili trch, ktorý sa dal len veľmi tažko dostatočne nasýtiť a uspokojiť. Čína mala dovtedy monopol v obchodovaní s čajom. Obchodníci sa však začali zameriavať viac a viac na nového dodavateľa čaju, Indiu .

India

Keď začiatkom 19. storočia konzumácia čaju narástla, Východoindická spoločnosť bola nútená nájsť nové dodávateľské zdroje čaju. Keďže Čína mala dovtedy monopol v pestovaní čaju, východisko bolo len jediné, začať pestovať čaj niekde inde.

Prvým pokusom bolo pestovanie čínskych čajových semiačok v Assame (Severovýchodná India). Tieto pokusy však neboli úspešné. Čajové semiačka sa však úspešnejšie ujali v Darjeelingu (Severná India).

V roku 1820 botanici objavili nové dovtedy neznáme stromy v Assame. Vzorky listov poslali do Londína na ďaľšie analízy a tie boli okamžite identifikované ako listy čaju, rastliny ktorá bola v Indii dovtedy neobjavená. Týmto spôsobom sa zrodilo a ďalej rozvinulo obchodovanie s Indickým čajom.

Balenie čaju

Do roku 1826 sa čaj predával ako vážený. Obchodníci veľmi radi podvádzali a primiešavali do čaju aj listy iných rastlín. V roku 1826 John Horniman zaviedol predaj čaju v zapäčatených balíčkoch. Tento štýl balenia a predaja čaju sa nestretol okamžite s pozitívnou odozvou predovšetkým u majiteľov obchodov. Predajcovia uprednostňovali predaj váženého čaju, keďže si mohli určovať profit podľa seba, a tak sa obohacovať na úkor zákazníkov. Horniman teda ďalej skúšal zaviesť a spopulárniť svoj nový predaj čaju. Do každého balíčku s čajom začal pridávať informácie o jeho zdravotných účinkoch a dodával ho predovšetkým lekárnikom. Tento spôsob predaja sa ujal nielen u lekárnikov, ale predovšetkým zákazníci získali väčšiu dôveru v kúpe kvalitného čajového tovaru.

Objav balenia a predaja čaju v podobe čajových vrecúšok bola čistá náhoda. Thomas Sullivan, importér čaju v New Yorku poslal raz vzorky čaju svojim zákazníkom v malých hodvábnych vrecúškach. Zákazníkom sa očividne páčil nový spôsob balenia, pretože hneď nato si objednávali čaj balený len vo vrecúškach.

Konzumácia a produkcia čaju narastá už po 5 000 rokov. Každoročne sa celosvetovo vypestuje okolo 3 000 000 ton čaju.

Trh s čajom je v dnešnej dobe ovplyvňovaný 2 hlavnými faktormi. V rozvojových krajinách ľudia pijú čaj z toho istého dôvodu ako Európania začali a pili čaj počas predchádzajúcich troch storočí; je to jedinečná možnosť ako bezpečne uhasiť svoj smäd. V rozvinutých krajinách zase ľudia neustále vyhľadávajú nové a nové chuťové variácie čaju.